1. Základná charakteristika obce

ÚDAJE

2. Územné a plánovacie dokumenty

Územnoplánovacia dokumentácia obce: nie

Plán hospodárskeho a soc. rozvoja obce: nie

3. Komunálna infraštruktúra obce

Vodovod: áno

Plynovod: áno

Kanalizácia: vo výstavbe

Čistička odpad. vôd: nie

Cestná infraštruktúra stav: dobrý/v príprave

Káblová televízia alebo iné siete: nie

4. Podnikateľské aktivity v obci, výrobné prevádzky, poľnohospodárske družstvá, obchodné prevádzky, informačné centrá, strediská cestovného ruchu, hotely, ubytovne, motoresty, motely, reštauračné zariadenia, ....

Poloha: Breznica leží vo východnej časti doliny strednej Ondavy, v nadmorskej výške okolo 175 m. Prevláda orná pôda a lúky, nesúvislý les je iba v juhovýchodnej časti.

História: Kráľ Ľudovít I. (1342 – 1382) daroval zemanom z Kozépnémety dedinu Kelču aj Breznicu. Z obsahu listiny je zrejmé, že Breznica jestvovala v polovici 14. storočia. V písomnostiach sa striedavo vyskytuje pod pôvodným slovenským názvom Breznica, alebo v maďarizovanej podobe. Zemepisná poloha Breznica, jej názov aj prvé správy o nej nepriamo dosvedčujú, že tamojšie sídlisko jestvovalo pred 14. storočím. Obec sa v listine z roku 1404 spomína ako Wrwzniche, v roku 1408 ako „Breza“. Od roku 1404 bola Breznica nepretržite aj v 17. storočí majetkovou súčasťou stropkovského panstva.

 Už v roku 1443 sa stropkovský kostol spomína ako dekanský kostol Vranovsko – stropkovského vice - arcidiakonátu (dekanátu), ku ktorému v tom čase patrilo 29 farských kostolov, medzi ktorými sa spomína aj farský kostol v „ Antiqua Breza“. V tom čase farnosť patrila do Jagerskej diecézy a ako farnosť sa spomína ešte aj v záznamoch z roku 1492. V tom čase tu stál drevený kostol, zasvätený mučeníkom  sv. Kozmovi a Damianovi a pri ňom stála samostatná zvonica s jedným zvonom.

 Z popudu alebo súhlasu zemepánov sa do Breznice, prostredníctvom šoltýsa, prisťahovali nové poddanské domácnosti. V dôsledku toho všetci obyvatelia dediny od 14. – 15. storočia využívali zákupné , nemecké právo. Šoltýsi tam pôsobili aj v 16. storočí. Podľa zápisov v urbároch stropkovského panstva z druhej polovice 16. storočia tam vtedy  hospodárili šoltýsi a roľnícke poddanské domácnosti. Breznica patrila k dedinám so slovenským obyvateľstvom. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných 26 poddanských domov a nepochybne aj dom šoltýsa. Breznica bola vtedy stredne veľkou dedinou. V prvej polovici 17. storočia poddanské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. Okolo roku 1639 žila v Breznici iba jedna sedliacka domácnosť. V roku 1715 mala Breznica jedenásť a v roku 1720 iba sedem poddanských domácnosti.

          Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, povozníctvom, pálením vápna a výrobou dreveného náradia. Poľnohospodársky ráz si obec zachovala až do súčasnosti.

Súčasnosť: Veľkosť katastra  je 993 ha. V obci je kultúrny dom, základná škola, materská škola a školská jedáleň, dom smútku a barokovo – klasicistický rímskokatolícky kostol svätého Jozefa z roku 1763. Nachádza sa tam aj klasicistická kaplnka. Rímskokatolícka farnosť bola znovu zriadená košickým arcibiskupom Alojzom Tkáčom dňa 1.7.1997.

          V obci sa nachádza Motorest FULIMEX–reštaurácia, EKOPRODUKT  s.r.o.  Breznica,    zaoberajúce    sa    poľnohospodárskou výrobou, Potraviny JODO DODO a Potraviny A. Malačinová, Krčma u Dušana – pohostinstvo, Dolutovský – firma na výrobu sviečok.

          V obci je aj športový areál TJ. Okolie obce je vhodné na turistiku a agroturistiku.