motive

Havaj

ÚDAJE

Názov obce

Havaj

Adresa obecného úradu

Havaj 4, 090 23

Okres

Stropkov

Samosprávny kraj

Prešovský

Starosta:

Milan Blicha

Obecná rada : počet členov

5

Telefón

0547495201

Fax

0547495201

Email

 

Webstránka obce

 

Pripojenie na internet:

Nie

Erb obce:

Áno

Veľkosť katastra v ha

196

Počet obyvateľov obce

413

Počet obyvateľov podľa veku: 0-15 rokov

81

16-18 rokov

14

18-40 rokov

149

40-60 rokov

100

nad-60 rokov

69

Spoločenská miestnosť:

(počet miest )

Áno

90

Galéria:

Nie

Kino: ( počet miest )

Nie

Základná škola:

( 1-4 roč., 1-9 roč. )

Počet tried:

Špeciálne, Odborné učebne:

(počet, názov )

Telocvičňa pri ZŠ :

Školská jedáleň :

MŠ:

(počet detí)

Áno

9

áno

áno

áno

23

Dom smútku: / vo výstavbe

Áno

Iné spoločenské miesta(kostoly, kultúrne pamiatky, uviesť aké)

Gréckokatolícky kostol

2. Územné a plánovacie dokumenty

Územnoplánovacia dokumentácia obce: áno

Plán hospodárskeho a soc. rozvoja obce: nie

3. Komunálna infraštruktúra obce

Vodovod: áno

Plynovod: áno

Kanalizácia: nie

Čistička odpad. vôd: nie

Cestná infraštruktúra stav: čiastočne dobrý

Káblová televízia alebo iné siete: nie

4. Podnikateľské aktivity v obci, výrobné prevádzky, poľnohospodárske družstvá, obchodné prevádzky, informačné centrá, strediská cestovného ruchu, hotely, ubytovne, motoresty, motely, reštauračné zariadenia, ....

Názov prevádzky

Typ prevádzky

Počet zamestnancov

BROVA s.r.o.

Poľnohospodárske družstvo

10

Daniel Cimbora - potraviny

Obchodná prevádzka

2

Anna Cimborová - pohostinstvo

Obchodná prevádzka

2

5. PRAVIDELNÉ PODUJATIA, SPOLOČENSKÉ A KULTÚRNE AKTIVITY, FESTIVALY, DOŽINKY, JARMOKY, KULTÚRNE AKTIVITY A POD V PRIEBEHU ROKA

Názov Podujatia

Termín konania

Počet zúčastnených

Kontaktná osoba

Deň matiek

Máj

   

Uvítanie detí

November

   

Životné jubileá

November

   

Mikuláš

December

   

6. Členstvo v združení, resp. v mikroregióne:

Názov mikroregiónu, združenia

Sídlo

Kontaktná osoba

Dátum od:

Horná Oľka

Nižná Sitnica

Rakar

2003

 

Poloha: Havaj leží v Ondavskej vrchovine, v strednej časti údolia Polianskeho potoka, východného prítoku Chotčianky, v  nadmorskej  výške  okolo  295 m. Chotár je zalesnený (buk, smrek a breza).

 

História: V roku 1403 kráľ Žigmund daroval zemanom z Geče dedinu Havaj, ktorá prv patrila bezdetným zemanom. Z jej maďarského názvu v zmysle Havajová Poruba je zrejmé, že sídlisko založil šoltýs Havaj s poddanými podľa zákupného, nemeckého alebo valašského práva. Keďže v Havaji v 16. storočí dokázateľne žilo valašsko – rusínske obyvateľstvo, táto skutočnosť umožňuje viac predpokladať, že pôvodcami Havaja bolo valašské obyvateľstvo. Založenie tamojšieho sídliska spadá do 14. storočia. Ľudový názov Havaj bol totožný s priezviskom šoltýsa a v neskorších písomnostiach sa dedina vyskytuje len s takým názvom. Havaj nezostal trvalým majetkom zemanov z Geče. Nadobudli ho šľachtici z Perína už pred rokom 1430. Odvtedy a aj v 17. storočí bol majetkovou súčasťou stropkovského panstva. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných 26 poddanských domov, dom šoltýsa, napokon aj pravoslávneho farára, lebo v dedine mali kostol, o ktorom sú doklady od roku 1601. V Havaji koncom 16. storočia vzrástol počet obyvateľov, ale aj domov, čiastočne zásluhou prisťahovalcov. Na prelome 16. – 17. storočia bol stredne veľkou rusínskou dedinou, pričom bol najväčšou v priľahlom okolí. V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli. Podľa zápisov v urbároch v roku 1639 v Havaji žila šoltýska domácnosť, pravoslávny farár s rodinou, 22 valašských domácností a 8 želiarskych. V roku 1715 žilo v Havaji 13 poddanských domácností, v roku 1720 len 10. K dedine patril aj vodný mlyn.

V obecnej kronike sa píše, že o vzniku názvu obce Havaj sa nezachovali žiadne správy. Medzi obyvateľstvom však kolujú dve legendy o jej pomenovaní.

          Obyvatelia pracovali v rozsiahlych lesoch, pálili uhlie a furmančili. Bola tu poľná tehelňa a výkupný sklad.

 

Súčasnosť: Veľkosť katastra je 1428 ha. V obci je kultúrny dom, základná škola s materskou školou a školská jedáleň. Na škole je počítačová učebňa. V dedine majú dom smútku a gréckokatolícky kostol z roku 1824.

          V obci sa nachádza poľnohospodárske družstvo BROVA s.r.o., Potraviny Daniel Cimbora  a pohostinstvo Anna Cimborová, KARGO -výroba a predaj nealkoholických nápojov (1994).     

Obec patrí do združenia Horná Oľka so sídlom v Nižnej Sítnici od roku 2003.

          V obci sa pravidelne, každoročne, uskutočňujú spoločenské a kultúrne podujatia ako Deň matiek, Uvítanie detí do života, životné jubileá...

          Okolie obce je vhodné na turistiku a agroturistiku.

Najstaršie čriepky z obecnej kroniky

Existujúcu obecnú kroniku napísal v r. 1967 Ivan Micaj, vtedajší riaditeľ základnej deväťročnej školy v Havaji, pomocníkom mu bol Vasiľ Skysľák, vedúci pošty v Havaji.

Vznik a názov obce
O vzniku obce Havaj sa nám nezachovali žiadne pravdivé správy. Medzi obyvateľstvom však kolovali dve legendy o jej pomenovaní.
Podľa prvej legendy, kedysi dávno v okolí súčasnej obce panskí sluhovia pásavali voly. Títo pastieri vedeli rozprávať iba po maďarsky a len veľmi ťažko sa dorozumievali s prapôvodnými obyvateľmi. Životné podmienky ich nútili vymieňať, či kupovať si výrobky. Najčastejšie išlo o chlieb a maslo. Pretože maslo nazývali po maďarsky „vaj“ a kupovali ho na tzv. „havy“ (merná jednotka), obec, ktorá tu vznikla bola pomenovaná spojením týchto dvoch dôležitých pre pastierov slov – HAVAJ.
Iná legenda má veľmi podobný charakter. Podľa nej akýsi starý pán, ktorý tu nemohol nič dobrého kúpiť radostne zakričal keď mu dali maslo „jó ha vaj is“ (jó ha vaj) – dobre je aj maslo. A tak vzniklo pomenovanie HAVAJ.
Ani o jednej tejto variante nemôžeme tvrdiť, že je pravdivá. Na základe obidvoch sa dá však predpokladať, že pomenovanie má skutočne súvislosť s roľníckym obyvateľstvom, alebo presnejšie povedané s poľnohospodárskymi výrobkami.

Obyvateľstvo
O prvých obyvateľoch a zakladateľoch nie sú zachované žiadne pravdivé správy. Ani na základe najstarších písomných pamiatok nemožno presne stanoviť, ktoré rodiny boli zakladajúcimi v obci. V matrike z r. 1824 sa spomínajú rodiny, ktorých potomkovia v obci už neexistujú, ako Šveda, Hulla, Valkov, Chalaj, Tutočko, Bačso, Chromý. Vedľa nich nachádzame v matrike aj také priezviska, ktoré dodnes v obci existujú, ako Gajdoš, Ducar, Čepa, Hupcej. Je ťažko určiť, ktoré z týchto rodín boli svojim pôvodom staršie. Podľa spomienok staršich tieto rodiny žili pred prvou svetovou vojnou v 22. obytných domoch, ktoré sa rozprestierali v centre súčasnej obce. Časť obce od križovatky smerom k Varechovciam a k Malej Poľane bola vybudovaná až po r. 1928.

Národnosť
Žijúc pod stáročným útlakom Maďarov, obyvatelia obce Havaj, spolu s obyvateľmi ostatných okolitých obci sa považovali za jednu vetvu národa, žijúceho na území vtedajšej Rusi. Hrdo si chránili meno Rusin (ľudové Rusnák). Naši predkovia si pritom uvedomovali, že názov Rusin ich nijako neviaže patriť pod veľkoruský národ. Vtedajšie politické pomery v Rusku ale aj u nás neviedli našich predkov k jasnému pochopeniu, že sú súčasťou národa, žijúceho za Karpatmi, t.j. národa Ukrajinského, tým viac, že ukrajincov v cárskom Rusku nazývali „Malorusmi“. Názvy jednotlivých časti chotára a reč, ktorou hovorili pôvodní obyvatelia svedčia o tom, že to bolo nárečie ukrajinské.

Náboženstvo
Všetky kultúrne hodnoty sa v dávnej minulosti vytvárali okolo cirkvi. Príslušnosť k národnosti ukrajinskej (ruskej) sa často stotožňovala s príslušnosťou k pravoslávnej cirkvi. S tým dobre počítali aj samotné maďarské úrady a preto od r. 1649 (po podpísaní Brest-Litovskej únie) zavádzali násilnú úniu s cieľom maďarizácie a asimilácie obyvateľstva. To sa im skutočne podarilo pokiaľ išlo o časť inteligencie a duchovenstva. Nepodarilo sa však uskutočniť zmenu v náboženstve u jednoduchých ľudí, pretože únia podstatne nezmenila východný cirkevný obrad. Obyvateľstvo v Havaji bolo najskôr pravoslávneho, neskôr grecko-katolického vierovyznania a ako je to vidieť aj z matriky len zriedka a výnimočne sa spomína vierovyznanie rímsko-katolické, ktoré sa vzťahovalo spravidla iba na príslušníkov panujúcej tiredy. Podľa zachovaných správ, severozápadne od obce, na vyvýšenom mieste bol v r. 1654 postavený drevený kostol, ktorý tu stal až do r. 1824. V tomto roku za farára Vasiľa Pajkošiho bol postavený na tom istom mieste kostol kamenný. Cirkevným kurátorom v tom čase bol havajčan Štefan Harajda.. Dva veľké zvony „NIKOLAJ – 225 kg a VASIĽ boli v čase prvej svetovej vojny odovzdané armáde na kanóny. Aj fara v Havaji existovala pred viac ako 200 rokmi. Ako to vyplýva z protokolov starých matrík prvý protokol bol vedený presbiterom Joanom Kohinom v r, 1781.

Škola
Hoci podmienky pre vzdelávanie obyvateľstva boli veľmi ťažké, alebo takmer žiadne, obyvatelia obce pamätajú budovu starej drevenej školy, ktorá bola v Havaji od r.1852 do prvej svetovej vojny, kedy bola zničená. Bola na Markovom pozemku pri dome Vasiľa Dubása. Názov tejto školy bol „Grecko-katolická cirkevná škola“. Učiteľom na tejto škole bol p. Compeľ, ktorý pôsobil v Havaji 35 rokov (do r. 1914). Vyučovacím jazykom do r. 1918 bol jazyk maďarský iba náboženstvo sa vyučovalo po rusinky. Učiteľ vyučoval od 1. septembra do konca apríla, od 1. mája do 1. septembra boli prázdniny. Pochádzal od Prešova a bol veľmi pracovitý. Pred prvou svetovou vojnou to bola škola jednotriedna a navštevovali ju aj deti zo susedných obci Bystrá a Makovce. V roku 1911 bola postavená nová cirkevná škola, ktorej správcom bol učiteľ p. Mihalič a vyučoval aj farár p. Zima. Prvý havajčan, ktorý sa naučil čítať a písať bol Andrej Gajdoš, ktorého to naučil obecný kantor p. Ščerba približne v r. 1868.

Pošta
Obec Havaj mala už dávnejšie svoju poštu. O jej založení sa nezachovali presné údaje. Podľa spomienok existuje približne 140 rokov. Spočiatku bola pošta na Kohinovom pozemku, kde vedúcou bola p. Kohinová. Po nej bola vedúcou Julia Lasskay. Do r. 1925 dovážali poštu zo Stropkova. Dovážal ju sluha Lasskayovej a po dobu 1 roka Ivan Dubás. Od r. 1926 poštu dovážali z Medzilaboriec. Od r. 1932 je vedúcou pošty Aurélia Novotná, rod. Špaldoňová, ktorá uradovala až do r. 1947. Poštu v tom čase dovážal Vasiľ Dubás. Budova starej pošty bola postavená v r. 1900, uradovalo sa v nej do druhej svetovej vojny. Po tom bola pošta v budove Emila Fachera, rodina ktorého zahynula v koncentračnom tábore v Poľsku.

Starosta obce
Prvým starostom (richtárom) obce Havaj bol občan Juraj Popovič, ktorý bol zvolený po skončení prvej svetovej vojny. Okrem neho bolo do obecného zastupiteľstva vybraných niekoľko ďalších občanov. Voľby prebiehali tak, že na základe vybubnovania obecným bubeníkom zišli sa chlapi a vybrali si jedného za starostu. Bol to väčšinou občan, ktorý vedel dobre hospodáriť na svojich pozemkoch. Po zvolení platil oldomáš všetkým chlapom.

Zdravotníctvo
V období po prvej svetovej vojne nebolo v Havaji žiadne zdravotnícke zariadenie. Ľudia – nemocní museli ísť za lekárom buď do Stropkova, alebo Medzilaboriec, kde bolo iba po jednom lekárovi. K lekárovi viezli nemocného na voze, alebo v zime na saniach.

Lesníctvo
V roku 1921 bola vybudovaná v Havaji „hájenka“ budova pre horárov. Prvým horárom v Havaji bol p. Bart, správcom polesia p. Štefaník, ktorý býval v Malej Poľane. Horár chránil pánske lesy a organizoval ťažbu dreva, pálenie dreveného uhlia a výsadbu nových lesných porastov.
Inej práce na okolí nebolo, preto mnohí odchádzali za prácou buď sezónnou k Miškolcu, Trebišovu, Michalovciam (žatva), alebo na dlhšie do Ameriky a Kanady. Z havajčanov do Ameriky odišli Ján Skysľak a Andrej Ducár a do Kanady Fedor Šandrik.


Podľa obecnej kroniky spracoval havajčan
Ing. Michal Kaliňák, CSc.
1. Základná charakteristika obce