Mestská knižnica

História:

17. storočie – kláštorná knižnica
r. 1905 – prvá ľudová knižnica
r. 1985 – knižnica patrí pod MsKS Stropkov
r. 2003 – knižnica sa stáva súčasťou MsÚ Stropkov – Odbor školstva a kultúry

Hlavné ukazovatele činnosti:

obyvatelia                                10 807
stav fondov                              35 321 kn. j.
počet titulov periodickej tlače  31
čitatelia                                    1700
výpožičky                                 54 145

Služby knižnice:

• VÝPOŽIČNÉ SLUŽBY
- absenčné (mimo knižnicu)
- prezenčné ( v knižnici)
- MVS (medziknižničné výpožičné služby), z iných knižníc, alebo iným knižniciam
- absenčné vypožičiavanie zvukových nahrávok kníh a iných zvukových dokumentov pre nevidiacich a slabozrakých používateľov
- rezervácia knižničných dokumentov
- na orientáciu v knižnom fonde slúžia katalógy:
- menný, názvový a systematický
• KONZULTAČNÉ SLUŽBY
• BIBLIGRAFICKO-INFORMAČNÉ SLUŽBY – faktografické služby vo forme poskytnutia konkrétnej faktografickej informácie
• PRÍSTUP NA INTERNET
• REPROGRAFICKÉ SLUŽBY Z FONDU KNIŽNICE
• KULTÚRNO-SPOLOČENSKÉ PODUJATIA

Výpožičný čas:

Pondelok pre verejnosť zatvorené
Utorok  9.00 hod. – 18.00 hod.
Streda  9.00 hod. – 18.00 hod.
Štvrtok 9.00 hod. – 18.00 hod.
Piatok   9.00 hod. – 18.00 hod.
Sobota  9.00 hod. – 12.00 hod.

KONTAKT

Mesto Stropkov
Mestská knižnica
Hlavná 3
091 01 Stropkov
tel. +421 054 / 742 22 38
e-mail – msk.stropkov@stonline.sk
www.stropkov.sk

 

HISTÓRIA KNIŽNÍC V NAŠOM MESTE


■ 1468 - magister Vavrinec zo Stropkova ( LAURENTIUS de STROPKA ) skriptor, majiteľ viacerých kníh. Bol profesor a člen Dominikánskeho kláštora v Košiciach. Pre potreby predstaveného dominikánskeho kláštora v Budíne odpísal legendu o sv. Kataríne. Istý čas učil na stropkovskej škole.

■ 1472-1502 - Gregor Valla zo Stropkova, skriptor a pergamenník – pisár na viedenskom dvore. Istý čas pôsobil v Bardejove ako mešťanosta.

■ 1618 - založenie kláštornej knižnice františkánov, knihy s náboženskou a filozofickou
tematikou boli k dispozícii všetkým členom kláštornej komunity.

■ 1657-75 - knižnica sa rozširuje donáciami miestnych feudálov, ale i šľachticov z Poľska.

■ 1749 - kláštorná knižnica už má okolo 1200 kníh rôzneho charakteru.

■ 1839 - zmienka o farskej knižnici, ktorá mala 82 titulov kníh, medzi nimi aj Verbőcziho
Tripartitum.

■ 1843 - farská knižnica má 120 zväzkov kníh a nešpecifikovaný počet matrík.


■ 1869 - skromná školská knižnica a kláštorná knižnica františkánov plnia funkciu verejnej
knižnice.

■ 1890 - 1900 - na konci 19. storočia má kláštorná knižnica okolo 7500 kníh. Vlastní mnohé
pozoruhodné knihy z oblasti prírodopisu, matematiky a zaujímavú cestopisnú literatúru.
Nachádzajú sa v nej aj dôležité dokumenty viažuce sa k stredovekým dejinám Stropkova.

■ 1939 – 1944 - v priebehu druhej svetovej vojny vlastní kláštorná knižnica približne 12 500
zväzkov kníh rôzneho zamerania, ktoré boli počas frontových bojov v Karpatoch prevezené do Bratislavy pod ochranu MO MS.

■ 1905 – vznik prvej verejnej knižnice (prevažne maďarskej), schválenej obecným
zastupiteľstvom. Bola umiestnená v budove tzv. antu (Slúžnovský dom, postavený
v roku 1777). Zásluhou obecného zastupiteľstva slúžila bezplatne, ako osvetová inštitúcia
pre poľnohospodárov a podnikateľov mestečka i celého okresu. Vedením knižnice boli
poverené učiteľky stropkovskej školy. Mala vyše 200 kníh a slúžila aj ako čitáreň
maďarskej tlače dodávanej zdarma. V knižnici sa schádzala vlastenecká inteligencia,
samozrejme, orientovaná promaďarsky. Počet kníh sa zväčšoval, lebo bolo čestným
zvykom prispieť pre knižnicu buď finančne, alebo konkrétnou knihou.

■ 1914 – 1918 - obecná knižnica je opustená. Knihy sú zničené a roztratené. Ostáva iba
zopár náboženských kníh - Písmo sväté, niekoľko exemplárov publikácie Dejiny
Stropkova a okolia od E. Ungváryho (v maďarskom jazyku), História Zemplínskej stolice
od A. Szirmayho a ešte dve knihy v hebrejčine.

■ 1925 – obmedzené finančné prostriedky dovoľovali len skromné prežitie obecnej knižnice.
Dozorom nad chodom knižnice bola obecnou radou poverená trojčlenná komisia.



■ 1926 – bola založená Slovenská liga, ktorá sa podujala odstrániť deformácie napáchané
na národnom cítení Stropkovčanov násilnou maďarizáciou. Začala organizovať slovenský
kultúrny život, včítane založenia mestskej knižnice a čitárne.

■ 1929 – otvorenie slovenskej verejnej knižnice. Vedúcim knižnice sa stal iniciátor A.
Letáši a po ňom úradník OÚ J. Juza.

■ 1938 – obnovená činnosť verejnej čitárne.

■ 1939 – vďaka výstavbe Katolíckeho kultúrneho domu A. Hlinku bola knižnica
presťahovaná do jeho priestorov.

■ 1946-47 – hlboký úpadok zaznamenala aj oblasť kultúry. V okrese bola zničená skoro
polovica knižníc. Zo samotnej Okresnej knižnice Stropkov (ďalej OK) sa zachovalo iba
142 zv. kníh.

■ 1949 – otvorenie okresnej ľudovej knižnice, ktorá sa začala pravidelne doplňovať
novými knihami.

■ 1952 – OK má viac ako 8 000 zväzkov a celkový počet čitateľov bol okolo 550
(zväčša mládež).

■ 1953 – prvou profesionálnou pracovníčkou knižnice sa stáva p. Margita Korbová, ktorá
v nej pôsobí ako riaditeľka do roku 1960, neskôr ako vedúca až do roku 1982.

■ 1960 – 1985 – Mestská knižnica (ďalej iba MsK) organizačne spadá pod OK Svidník
Umiestnenie knižnice až do roku 1990 bolo nevyhovujúce. Sídlila v starej budove z roku
1901 (prvá stropkovská škola).
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
■ 1985 – MsK sa stáva súčasťou Mestského kultúrneho strediska v Stropkove.

■ 1990 - knižnica je presťahovaná do nových, účelovo zariadených priestorov.
- v meste začína svoju činnosť aj kresťanská knižnica, ktorá je umiestnená v budove Katolíckeho kultúrneho domu A. Hlinku (pri otvorení vlastní okolo 300 darovaných kníh).

■ 1995 - nový zriaďovateľ Mesto Stropkov – Mestský úrad.

■ 2002 - začiatky elektronizácie MsK (retrospektívne spracovanie knižničného fondu).

■ 2005 – pripojenie na internet.

■ V súčasnosti už mestská knižnica nie je len miestom, kde sa požičiavajú knihy,
periodická tlač a špeciálne informačné pramene z vlastného fondu. Knižnica
sprostredkováva aj výpožičky z iných knižníc, je archívnou knižnicou pre regionálne
dokumenty a inštitúciou, v ktorej sú poriadané rôzne kultúrno-spoločenské podujatia pre
deti, mládež i dospelých.