1. Základná charakteristika obce

ÚDAJE

2. Územné a plánovacie dokumenty

Územnoplánovacia dokumentácia obce: áno

Plán hospodárskeho a soc. rozvoja obce: áno

3. Komunálna infraštruktúra obce

Vodovod: áno

Plynovod: áno

Kanalizácia: v príprave

Čistička odpad. vôd: v príprave

Cestná infraštruktúra stav: dobrý

Káblová televízia alebo iné siete:

4. Podnikateľské aktivity v obci, výrobné prevádzky, poľnohospodárske družstvá, obchodné prevádzky, informačné centrá, strediská cestovného ruchu, hotely, ubytovne, motoresty, motely, reštauračné zariadenia, ....

Urbariát: áno – hospodári na 108 ha lesa.

5. PRAVIDELNÉ PODUJATIA, SPOLOČENSKÉ A KULTÚRNE AKTIVITY, FESTIVALY, DOŽINKY, JARMOKY, KULTÚRNE AKTIVITY A POD V PRIEBEHU ROKA

6. Členstvo v združení, resp. v mikroregióne:

7. Názov projektu (ov), v ktorom (ých) ste participovali alebo momentálne participujete:

Spolupráca na iných projektoch, príprava projektov....

Poloha: Obec Miňovce leží v južnej časti Nízkych Beskýd - Ondavskej vrchoviny, v doline Ondavy, v nadmorskej výške okolo 175 m. Súvislý les s porastom buka a duba je vo východnej časti.

História: Po prvýkrát sa spomína v roku 1430, keď sa šľachtici  z Perína dohodli o dedení panstva Stropkov a v tejto listine je aj najstaršia zmienka o tejto dedine. Vzhľadom na skutočnosť, že sa Miňovce ešte nevyskytujú v listinách z rokov 1408 a 1410 o vlastníctve vtedajších dedín stropkovského panstva, založenie miňovského sídliska spadá medzi roky 1410 a 1430. Len v listinách z roku 1430 sú Miňovce zapísané pod maďarským názvom v zmysle Miňova Poruba. Názov dosvedčuje, že sídlisko založil šoltýs Miňo s poddanými podľa zákupného práva. Po založení sídliska vznikol aj ľudový názov Miňovec či Miňovce, z ktorého pochádzal trvalé maďarizovaný názov Miňoviec. Miňovce založili zaiste valaško-rusínski usadlíci, lebo také obyvateľstvo žilo v dedine dokázateľne v 16 storočí. V 15. až 17. storočí patrili Miňovce nepretržite k stropkovskému panstvu. Podľa zápisov v urbároch stropkovského panstva z rokov 1557 a 1567 v Miňovciach vtedy okrem šoltýsa hospodárilo šesť valašských, rusínskych domácnosti. Tamojšie sídlisko malo v roku 1600 obývaných osem poddanských domov a nepochybne aj dom šoltýsa. Na prelome 16. a 17. storočia boli Miňovce malou dedinou s valašským, rusínskym obyvateľstvom. V prvej polovici 17. storočia valašské domácnosti chudobneli. V roku 1639 žila v Miňovciach len jedna poddanská domácnosť. V druhej polovici 17. storočia alebo začiatkom 18. storočia poddaných pribúdalo a Miňovce boli stredne veľkou dedinou. V roku 1715 žilo v Miňovciach 14 poddanských domácnosti, v roku 1720 len sedem. Počas prvého celokrajinského sčítania ľudu v roku 1787 mala 25 domov a 162 obyvateľov, podľa súpisu z roku 1828 tu bolo 31 domov a 229 obyvateľov, v roku 1869 mala 154 a v roku 1910 230 obyvateľov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a drevorubačstvom. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Zemplínskej župy. Obyvatelia pracovali ako drevorubači a chovali dobytok.

Súčasnosť: Veľkosť katastra je 600 ha. V obci je kultúrny dom, základná škola pre I. stupeň, počítačová učebňa, materská škola so školskou jedálňou a klasicistický gréckokatolícky kostol Panny Márie z roku 1838 – kultúrna pamiatka zapísaná v zozname č. ÚZPF 10382/0. V obci sa nachádza chránená lipa malolistá.

         V obci je Zmiešaný tovar a potraviny LEM, Pohostinstvo Eva, Cukrárenská výroba  a Lacný textil.

         Obec je členom Mikroregiónu Ondava so sídlom v Duplíne od 1.9.2003. V obci sa pravidelne uskutočňujú kultúrne, spoločenské a športové podujatia ako Deň matiek, Vianočné oslavy, Vítanie nového roka, Futbalový turnaj a Športový deň obce.

Okolie obce je vhodné na turistiku a agroturistiku