motive

Symboly mesta

Erb Stropkova

Vzhľadom na to, že v historickom predheraldickom pečatnom symbole mesta bola zobrazená sv. Anna s Pannou Máriou, pri tvorbe erbu bolo treba zvážiť možnosť predĺženia kontinuity znamenia aj do budúcnosti. Svedčilo by to o úcte obce k vlastnej histórii, na druhej strane bolo potrebné vyriešiť otázku, ako to heraldicky korektne urobiť.

Jedným zo spôsobov pri tvorbe erbu je mechanické prevzatie pečatného symbolu do erbu. Tak by teda obsah stropkovského erbu tvorila postava sv. Anny s Pannou Máriou. Druhým, heraldicky správnejším spôsobom, je heraldizovanie pôvodného pečatného symbolu obce. Principiálne totiž nie je správne klásť postavu svätca do erbu. Má to svoje historické, heraldické, ale aj náboženské dôvody (napr. nedostatočná rozlišovacia funkcia, pri zobrazovaní svätcov tiež heraldici poukazujú na nedostatok úcty voči nim atď.).
Argumenty, že heraldické zásady, ktoré platili v stredoveku dnes neplatia treba odmietnuť, pretože heraldika stojí a padá na prísnom dodržiavaní heraldických pravidiel. Len vďaka tomu žije už takmer deväť storočí.
Návrh stropkovského erbu vznikol v spolupráci s heraldickou komisiou MV SR. Na červenom štíte vyrastajú zo spodného okraja tri zlaté ruže na zelených stopkách. Ide o motív z historických pečatí, čím je heraldicky prijateľným spôsobom dodržaná kontinuita historického symbolu mesta. Erb navyše spĺňa všetky heraldické princípy mestskej heraldickej tvorby, preto ho komisia odporučila na prijatie a používanie. Mesto tento erb prijalo 18. októbra 1988. Kodifikovaný a zverejnený bol aj v Katalógu mestských erbov a vlajok (1991) a je registrovaný v Heraldickom registri SR.
V troch ružiach stropkovského erbu možno vidieť veľmi pozoruhodnú symboliku priamo súvisiacu s posolstvom historickej pečate mesta. Ruža je vďaka svojej dokonalej kráse a očarujúcej vôni vo všeobecnosti najobľúbenejším kvetom. V heraldike sa ruža vždy znázorňuje štylizovane v podobe piatich, do kruhu rozložených lupeňov. Tie symbolizujú slnko, božstvo, svetlo, dokonalosť či nekonečnosť života. V kresťanskej symbolike je ruža jedným zo symbolov Panny Márie, čo je založené na slovách Písma a najmä Piesne Šalamúnovej. Sv. Ambrózius sa o Panne Márii zmieňuje ako o „ruži bez tŕňov." Je tiež označovaná ako „Mystická ruža" aj v Lauretánskych litániách. V tomto zmysle teda možno v ružiach v stropkovskom erbe vidieť symbol Panny Márie z historickej pečate. V súvislosti s počtom ruží možno povedať, že rešpektuje počet z pečate. V kresťanskej symbolike strojenie symbolizovalo vždy sv. Trojicu.
Dôležité je tiež spomenúť symboliku farieb stropkovského erbu. Zlatá ožiarujúca a aktívna farba slnka bola symbolom božskej sily a múdrosti. Červená bola vždy považovaná za symbol života. Zelená je farbou, ktorá vznikala zmiešaním teplej farby slnka a chladnej farby modrej vody. Keďže je farbou prírody, stala sa symbolom nádeje a nového života, znovuzrodenia a nesmrteľnosti.
Dôležitá je však aj kombinácia jednotlivých farieb. Napríklad nevinnosť Panny Márie sa symbolizovala bielym rúchom, ale Panna Mária ako Kráľovná nebies mala červený, kráľovský plášť. Osobitne je významná kombinácia zelenej a červenej, ktoré sú ako jediné dve farby (zlatá je kov) použité v erbe Stropkova. Zelená a červená sú totiž podľa stredovekých ikonografických pravidiel farbami sv. Anny.
V mestskom erbe teda vidieť spojenie motívov sv. Anny (farebná červeno-zelená kompozícia) i Panny Márie (zlatá ruža). Možno tu postrehnúť aj myšlienku hovoriacu heraldickou rečou - tak ako zo stopky vyrastá ruža, tak sa zo sv. Anny zrodila Panna Mária.
Za zmienku stojí aj prvý erb Stropkova, ktorý predstavitelia mesta schválili v roku 1975. Tí sa rozhodli vytvoriť erb, ktorý sa po formálnej stránke podobal starým východoslovenským erbom, najmä erbu Košíc, Bardejova, Kežmarku či Prešova. Pre všetky tieto erby sú totiž charaketeristické bielo-červené vodorovné pruhy a individuálne zlaté znamenia v modrom poli. V súlade s vtedajšou politickou atmosférou však autor návrhu vložil do spodného modrého poľa časť ozubeného kolesa, ovenčeného dvoma klasmi. Plénum Mestského národného výboru tento erb prijalo 20. 8. 1975. V istom roku bola založená aj heraldická komisia MV SR, v ktorej boli zastúpení historici, heraldici, archivári a ďalší odborníci. Komisia sa zaviazala, že v slovenskej mestskej erbovej tvorbe bude presadzovať princíp heraldickej správnosti a historickej autentickosti. Z uvedených dôvodov preto nemohla súhlasiť s novým erbom s pruhmi, korunou, ozubeným kolesom a klasmi, čo nemalo žiadny súvis s historickým pečatným symbolom mesta.
Podľa práce „O symbolike erbu mesta Stropkov" (PhDr. Ladislav Vrteľ, tajomník heraldickej komisie, Bratislava 1994) spracoval Peter Novák

vlajka_mesta

Vlajka Stropkova

Mestská vlajka má podobu troch pozdĺžnych pruhov žltého, zeleného a červeného. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je dvomi cípmi, t. j. jednym zástrihom, siahajúcimi do tretiny jej listu. Farebnosť pruhov na vlajke je daná farbami mestského erbu.