Hra JA, ANDY! útočila tancom, hudbou, činohrou a videoprojekciou
Divadlo DM NO-TAK pri OŠK MsÚ v Stropkove, Zespol Taneczny Form Nowoczesnych „Impet“ a Mlodzieźowy Dom Kultury w Rzeszowie pripravili spoločný tanečno-divadelný projekt JA, ANDY! na motívy poviedky Martina Kukučína – Neprebudený, ktorý v premiére predstavili ako prvému publiku v Stropkove.
Dejová línia kopíruje príbeh mentálne postihnutého Ondreja, ktorého meno znie v preklade modernej verzie Andy. Nešťastná láska mladého muža sa končí tragicky, ale pokiaľ sa hra dostane do finále, na zmysly divákov v hľadisku útočí mozaika zložená z tanca, hudby (J. Michel Jarre, Gothan Project, Tanghetto, Vasilisa), činohry, videoprojekcie a farebnej symboliky. Režisérovi Milovi Cimbalovi sa spolu s choreografmi Bernadettou Wojtuń-Sikora a Luigim Zollom podarilo vtiahnuť diváka priamo na javisko, pretože mu nechali priestor pre jeho fantáziu a vlastnú interpretáciu predovšetkým pohybovej ponuky zloženej z klasického, moderného a scénického tanca. „Vznik predstavenia JA, ANDY! mi pripomína zložité a komplikované narodenie dieťaťa. Nebolo jednoduché priviesť ho na svet a dať mu určitú podobu. Vedel som, že podstupujeme značné riziko, pretože inscenácia vybočuje z rámca toho, na čo je u nás divák zvyknutý. Niektorí možno očakávali jednoduchú bulvárnu komédiu ako sme ponúkli naposledy pri Troch letuškách v Paríži, ale spolupráca s našimi poľskými priateľmi bola pre nás príliš lákavá, aby sme ju obišli. Ako sa hovorí, v rozmanitosti je životaschopnosť. Divadlo DM NO-TAK malo stále vo zvyku prinášať nové divadelné žánre. Keďže sme sa nikdy nebáli výziev, v tejto sezóne sme sa rozhodli pre tanečno-divadelné predstavenie. Na začiatku sme stáli pred otázkou, či budeme mať dosť entuziazmu prekonať všetky problémy, ktoré na nás čakali, ale rozhodli sme sa to skúsiť a dúfam, že diváci boli spokojní. Niektorí možno čakali lacnú zábavu a tých sme pravdepodobne sklamali. Do budúcnosti však nevylučujem možnosť naštudovania divácky úspešnej komédie, ktorá poteší tú časť publika, ktorá si doslova zamilovala naše „Letušky“. Novú hru musíme ešte dôkladne preanalyzovať, prehodnotiť a dotiahnuť do konca niektoré obrazy, ktoré pre časovú tieseň ostali nepovšimnuté, lebo aj keď máme po premiére, je JA, ANDY! stále vo vývoji. Už teraz sa tešíme na poľské publikum v mestách Rzeszow a Krosno,“ konštatoval po premiére režisér Milo Cimbala.
Choreografiu vyskladali Bernadetta Wojtuń-Sikora a stropkovský rodák žijúci v rakúskom Grazi Luigi Zolla, ktorý si v predstavení zahral bohatého obchodníka s mačkami a otca Suzanne. Na začiatku slovensko-poľského projektu stáli práve M. Cimbala a L. Zolla. Keďže ich myšlienka spracovať poviedku Neprebudený v modernej tanečnej verzii zasadenej do súčasnosti nenechala partnerov z Rzezsowa chladnými, ich vzájomná spolupráca dostala zelenú. „Najviac kreativity sme museli venovať spôsobu ako preložiť príbeh odohrávajúci sa pred viac ako 150 rokmi do súčasnosti. Napr. Andy pásol v originálnej verzii husi a hľadali sme vhodné zviera, ktoré by sme zakomponovali do našej hry. Nápad s mačkami sa mi veľmi páčil, pretože fantasticky pasovali aj do tanga, aj do moderného tanca. Hra JA, ANDY! bola pre nás všetkých veľká výzva, pretože z objektívnych dôvodov vždy niekto na skúške chýbal a až na premiére sme sa stretli v kompletnom zložení. Hoci dievčatá veľa tancujú, neboli zvyknuté na tanečné divadlo, kde musia predať príbeh rečou tela, ale učili sa veľmi rýchlo. Nevyhli sme sa ani krízovým momentom, ale každý dal do spoločného banku maximum energie, ktorú sa už nedalo vrátiť a práve nadšenie nás doviedlo do cieľa. Mladí herci a tanečníci boli stále zapálenejší a zapálenejší a vidím, že dnes sú vďaka tomu, čo sa im podarilo, šťastní,“ zhodnotil svoje dojmy Luigi Zolla.
V hre JA, ANDY! sa premiérovo v hlavnej úlohe predviedla Tyna Lehocká. Hoci má skúseností s moderným tancom, moderovaním a alternovala už v predstavení Tri letušky v Paríži, priznala sa, že postava Suzanne bola pre ňu novou skúsenosťou. V scenári má v popise práce vzťah, drogy, zvádzanie, dva rozchody, svadbu a samozrejme tanec. Mladá talentovaná herečka a tanečníčka zvládla všetky polohy s presvedčivým šarmom. „V „Letuškách“ som mohla veľa zachrániť textom, ale tanec je úplne iná kapitola. Keď ma režisér Milo Cimbala oslovil s ponukou hrať v tejto hre, prijala som ju ako výzvu. Hoci v tomto školskom roku maturujem a na skúškach sme sa stretávali iba v Rzeszowe, som veľmi rada, že som mohla byť súčasťou tohto projektu. Moja postava bola veľmi komplikovaná, pretože každú chvíľu som sa menila a so spôsobom života Suzanne nemám skúsenosti z reálneho života. Preto sa chcem poďakovať M. Cimbalovi, L. Zollovi, B. Wojtuń-Sikora a celému kolektívu, ktorí mi celý čas pomáhali,“ zdôraznila Tyna Lehocká.
Postavu mentálneho postihnutého Andyho stvárnil Dávid Durilla, ktorý v Divadle DM NO-TAK patrí medzi skúsených hercov. Napriek tomu bol priestor, kde sa jeho osobnosť pohybovala, pre neho novým. D. Durilla si však s očakávaniami smerom k jeho postave poradil a iba potvrdil, že patrí medzi hercov s multifunkčným portfóliom. „Keďže som predstavenie nevidel, neviem si o ňom vytvoriť dojem. Pokiaľ som na javisku, snažím sa maximálne sústrediť na môj výkon a pokyny režiséra. M. Cimbala mi povedal, aby som si viac všímal správanie sa mentálne postihnutých ľudí, ktorí majú vlastný spôsob vnímania reality a preto som sa ho snažil pochopiť. Keď si pozorne všímate ich reakcie, veľmi rýchlo ich dokážete odhadnúť. Menej textu bolo pre mňa výhodou, lebo som nemusel dávať pozor na jednotlivé repliky, aby som nezmeškal môj nástup. Novinkou však boli pre mňa tanečné prvky a to, že som viac pracoval s emóciami, či citoslovcami,“ zhrnul charakteristiku svojej postavy Dávid Durilla.
Imrich Makó
Dejová línia kopíruje príbeh mentálne postihnutého Ondreja, ktorého meno znie v preklade modernej verzie Andy. Nešťastná láska mladého muža sa končí tragicky, ale pokiaľ sa hra dostane do finále, na zmysly divákov v hľadisku útočí mozaika zložená z tanca, hudby (J. Michel Jarre, Gothan Project, Tanghetto, Vasilisa), činohry, videoprojekcie a farebnej symboliky. Režisérovi Milovi Cimbalovi sa spolu s choreografmi Bernadettou Wojtuń-Sikora a Luigim Zollom podarilo vtiahnuť diváka priamo na javisko, pretože mu nechali priestor pre jeho fantáziu a vlastnú interpretáciu predovšetkým pohybovej ponuky zloženej z klasického, moderného a scénického tanca. „Vznik predstavenia JA, ANDY! mi pripomína zložité a komplikované narodenie dieťaťa. Nebolo jednoduché priviesť ho na svet a dať mu určitú podobu. Vedel som, že podstupujeme značné riziko, pretože inscenácia vybočuje z rámca toho, na čo je u nás divák zvyknutý. Niektorí možno očakávali jednoduchú bulvárnu komédiu ako sme ponúkli naposledy pri Troch letuškách v Paríži, ale spolupráca s našimi poľskými priateľmi bola pre nás príliš lákavá, aby sme ju obišli. Ako sa hovorí, v rozmanitosti je životaschopnosť. Divadlo DM NO-TAK malo stále vo zvyku prinášať nové divadelné žánre. Keďže sme sa nikdy nebáli výziev, v tejto sezóne sme sa rozhodli pre tanečno-divadelné predstavenie. Na začiatku sme stáli pred otázkou, či budeme mať dosť entuziazmu prekonať všetky problémy, ktoré na nás čakali, ale rozhodli sme sa to skúsiť a dúfam, že diváci boli spokojní. Niektorí možno čakali lacnú zábavu a tých sme pravdepodobne sklamali. Do budúcnosti však nevylučujem možnosť naštudovania divácky úspešnej komédie, ktorá poteší tú časť publika, ktorá si doslova zamilovala naše „Letušky“. Novú hru musíme ešte dôkladne preanalyzovať, prehodnotiť a dotiahnuť do konca niektoré obrazy, ktoré pre časovú tieseň ostali nepovšimnuté, lebo aj keď máme po premiére, je JA, ANDY! stále vo vývoji. Už teraz sa tešíme na poľské publikum v mestách Rzeszow a Krosno,“ konštatoval po premiére režisér Milo Cimbala.
Choreografiu vyskladali Bernadetta Wojtuń-Sikora a stropkovský rodák žijúci v rakúskom Grazi Luigi Zolla, ktorý si v predstavení zahral bohatého obchodníka s mačkami a otca Suzanne. Na začiatku slovensko-poľského projektu stáli práve M. Cimbala a L. Zolla. Keďže ich myšlienka spracovať poviedku Neprebudený v modernej tanečnej verzii zasadenej do súčasnosti nenechala partnerov z Rzezsowa chladnými, ich vzájomná spolupráca dostala zelenú. „Najviac kreativity sme museli venovať spôsobu ako preložiť príbeh odohrávajúci sa pred viac ako 150 rokmi do súčasnosti. Napr. Andy pásol v originálnej verzii husi a hľadali sme vhodné zviera, ktoré by sme zakomponovali do našej hry. Nápad s mačkami sa mi veľmi páčil, pretože fantasticky pasovali aj do tanga, aj do moderného tanca. Hra JA, ANDY! bola pre nás všetkých veľká výzva, pretože z objektívnych dôvodov vždy niekto na skúške chýbal a až na premiére sme sa stretli v kompletnom zložení. Hoci dievčatá veľa tancujú, neboli zvyknuté na tanečné divadlo, kde musia predať príbeh rečou tela, ale učili sa veľmi rýchlo. Nevyhli sme sa ani krízovým momentom, ale každý dal do spoločného banku maximum energie, ktorú sa už nedalo vrátiť a práve nadšenie nás doviedlo do cieľa. Mladí herci a tanečníci boli stále zapálenejší a zapálenejší a vidím, že dnes sú vďaka tomu, čo sa im podarilo, šťastní,“ zhodnotil svoje dojmy Luigi Zolla.
V hre JA, ANDY! sa premiérovo v hlavnej úlohe predviedla Tyna Lehocká. Hoci má skúseností s moderným tancom, moderovaním a alternovala už v predstavení Tri letušky v Paríži, priznala sa, že postava Suzanne bola pre ňu novou skúsenosťou. V scenári má v popise práce vzťah, drogy, zvádzanie, dva rozchody, svadbu a samozrejme tanec. Mladá talentovaná herečka a tanečníčka zvládla všetky polohy s presvedčivým šarmom. „V „Letuškách“ som mohla veľa zachrániť textom, ale tanec je úplne iná kapitola. Keď ma režisér Milo Cimbala oslovil s ponukou hrať v tejto hre, prijala som ju ako výzvu. Hoci v tomto školskom roku maturujem a na skúškach sme sa stretávali iba v Rzeszowe, som veľmi rada, že som mohla byť súčasťou tohto projektu. Moja postava bola veľmi komplikovaná, pretože každú chvíľu som sa menila a so spôsobom života Suzanne nemám skúsenosti z reálneho života. Preto sa chcem poďakovať M. Cimbalovi, L. Zollovi, B. Wojtuń-Sikora a celému kolektívu, ktorí mi celý čas pomáhali,“ zdôraznila Tyna Lehocká.
Postavu mentálneho postihnutého Andyho stvárnil Dávid Durilla, ktorý v Divadle DM NO-TAK patrí medzi skúsených hercov. Napriek tomu bol priestor, kde sa jeho osobnosť pohybovala, pre neho novým. D. Durilla si však s očakávaniami smerom k jeho postave poradil a iba potvrdil, že patrí medzi hercov s multifunkčným portfóliom. „Keďže som predstavenie nevidel, neviem si o ňom vytvoriť dojem. Pokiaľ som na javisku, snažím sa maximálne sústrediť na môj výkon a pokyny režiséra. M. Cimbala mi povedal, aby som si viac všímal správanie sa mentálne postihnutých ľudí, ktorí majú vlastný spôsob vnímania reality a preto som sa ho snažil pochopiť. Keď si pozorne všímate ich reakcie, veľmi rýchlo ich dokážete odhadnúť. Menej textu bolo pre mňa výhodou, lebo som nemusel dávať pozor na jednotlivé repliky, aby som nezmeškal môj nástup. Novinkou však boli pre mňa tanečné prvky a to, že som viac pracoval s emóciami, či citoslovcami,“ zhrnul charakteristiku svojej postavy Dávid Durilla.
Imrich Makó